Atentát na prezidenta Kennedyho sa odohral 22. novembra 1963 v meste
Dallas v Texase. Kennedy zomrel po zásahu niekoľkými projektilmi
vystrelenými z pušky, keď sa počas prezidentskej kampane viezol mestom v
otvorenom aute bez strechy. Vo vozidle sa v tom čase nachádzala aj jeho
manželka Jacqueline a guvernér Texasu John Connally s manželkou
Idanell.
Bezprostredne po Kennedyho smrti sa stal prezidentom USA viceprezident
Lyndon Baines Johnson, ktorý zhodou okolností tiež pochádzal z Texasu.
Johnson týždeň po atentáte na Kennedyho (27. novembra 1963) vytvoril
komisiu (President's Commission on the Assassination of President
Kennedy), ktorá mala vyšetriť nielen okolnosti atentátu na prezidenta,
ale aj na Oswalda. Jedným z jej siedmich členov bol aj neskorší 38.
prezident Spojených štátov Gerald Ford. Viedol ju predseda Najvyššieho
súdu USA Earl Warren, podľa ktorého bola aj neformálne pomenovaná.
Johnson komisiu zriadil Výkonným nariadením 11130, aby zabránil
vyšetrovaniu prípadu generálnou prokuratúrou. Tú v tom čase totiž viedol
Robert „Bobby“ Kennedy, mladší brat zavraždeného prezidenta, ktorého
atentát hlboko zasiahol.
Komisia vypracovala podrobnú 888-stranovú správu. Prezidentovi
Johnsonovi ju predstavila 24. septembra, zverejnená bola o tri dni
neskôr.
O dva mesiace neskôr boli publikované aj ďalšie doplnkové materiály.
Obsahovali svedectvá alebo miestoprísažné písomné vyhlásenia 552 očitých
svedkov, viac než 3100 dôkazov a zabrali celkovo viac než 16.000 strán
rozdelených do 26 knižných zväzkov.
Zverejnené závery komisie za atentátnika označujú výhradne Oswalda,
ktorý prezidenta údajne zastrelil tromi výstrelmi z okna na šiestom
podlaží budovy veľkoskladu školských učebníc, kde pracoval ako
brigádnik. Komisia Oswaldovi pripísala aj zabitie policajného strážnika
J. D. Tippita pri pokuse o útek.
Komisia z Oswaldovej smrti obvinila políciu v Dallase, časť viny však
pripísala aj médiám, ktoré údajne narušili bezpečnosť v suteréne
policajnej stanice. Jackovi Rubymu to údajne umožnilo preniknúť až k
Oswaldovi a z bezprostrednej blízkosti ho zastreliť.
Podľa komisie neexistujú dôkazy, že by Oswald alebo Ruby boli súčasťou
sprisahania a že by obaja nekonali na vlastnú päsť. Dodala však, že sa s
istotou nepodarilo zistiť motív Oswaldovho konania a že jeho smrť
znemožnila úplné vyšetrenie a objasnenie Kennedyho smrti. Komisia
zároveň odporučila tajnej službe niekoľko spôsobov na zvýšenie ochrany
prezidenta.
Komisia sa po vydaní správy a dodatkov stala počas nasledujúcich rokov
terčom častej kritiky. Dôvodom boli niektoré jej metódy, vynechanie
podstatných informácii i závery. Kritika sa ozývala z radov
vyšetrovateľov, novinárov, historikov, znalcov práva i akademikov, ktorí
na základe zverejnených informácií oponovali oficiálnym záverom správy.
Napriek rozsiahlej a ostrej kritike záverov komisie väčšina Američanov
verí tomu, že Oswald zastrelil prezidenta Kennedyho, veľká časť z nich
však neverí tomu, že konal sám a myslia si, že bol súčasťou sprisahania,
čo odporuje oficiálnym záverom zverejneným Warrenovou komisiou. V roku
1976 spochybňovalo závery komisie až 81 percent Američanov, v roku 1983
ich bolo 74 percent a v rokoch 1993 a 2003 približne 75 percent.
Prieskum vykonaný v roku 2009 televíziou CBS zistil, že 74 percent
opýtaných podozrieva úrady z ututlávania pravdy.